Thoth

Rozkvitnuté nebo zrána,
neúplné sny na dlážke.
Vo dverách vyzlečená dáma,
diera, čo svieti v podrážke.

Divoké oslavy ľudskosti,
dva zvery v zajatí.
Na perách chuť tvojej sladkosti,
ležíme nahí v objatí.

Pravidelnosť tvojho dychu,
neúnavné dotyky svetla.
Rozbil som tvoju pýchu,
a ty si nežne so mnou vzlietla.

Hviezdy z neba padajú,
a my si vtedy neželáme nič.
Na dlaň motýle sadajú,
prosím rozkošou mi opäť krič.

Vesmír však dnes mlčí,
spomienka zapadnutá dňami.
Duša mi tam žiaľom kričí,
veď ostali sme opäť sami.